1. Žijete, píšete a publikujete na Slovensku. Zároveň vám teď vyšla povídka v antologii Esence hrůzy, která vyšla u nás. Vnímáte nějaký rozdíl mezi Českým a Slovenským knižním trhem? Ať už je v rámci vydávání, propagace, komunikace s nakladatelstvím nebo v rámci fungování knihkupectví?
Určite, rozdiel je obrovský, v niektorých prípadoch dokonca priepastný. To netvrdím iba ja, ale mnohí iní autori, aj samotní vydavatelia. Český trh je omnoho ďalej, je oveľa rozvinutejší, rôznorodejší, zdravší a úspešnejší. Primárne to vyplýva z jednoznačného faktora, a síce objemu populácie. Viac ľudí, väčšia čitateľská základňa a väčšia kúpyschopnosť obyvateľstva poskytujú českým vydavateľstvám oveľa lepšiu štartovaciu pozíciu, nehovoriac o tom, že existuje možnosť presadiť sa na Slovensku, čo sa mnohým českým vydavateľstvám aj úspešne darí. Opačne to, bohužiaľ pre nás, už nefunguje, pretože bežný český čitateľ v slovenskom jazyku číta málo alebo vôbec. Z tejto základnej premisy vyplýva aj všetko ostatné. Logicky teda úspešnejšie vydavateľstvo bude schopné vynaložiť viac prostriedkov napríklad na propagáciu autora alebo jeho príbehov, a aj na kvalitu či vizuálnu stránku knihy.
Keďže som mal možnosť robiť rozhovor so šiestimi českými vydavateľstvami do môjho e-zinu Charon, môžem určite bez okolkov povedať, že komunikácia prebiehala výborne. Isteže, neviem už zhodnotiť, ako to funguje v prípade zaslania rukopisu, nakoľko s týmto nejaké extenzívne skúsenosti nemám. No autor píšuci v českom jazyku má určite viac možností presadiť sa ako ten, ktorý tvorí v slovenčine. To platí azda dvojnásobne o hororovej literatúre.
Na Slovensku však máme tiež ľudí zapálených pre knihy a hoci fungujú v skromnejších podmienkach, rozhodne sa na našom trhu nájdu autori i vydavateľstvá hodné záujmu aj českých čitateľov. Stačí im dať šancu, oni vás už presvedčia, že mám pravdu.
2. Na svém kontě máte už několik povídek, publikovaných jak v antologiích, tak i hororových magazínech, na vedení jednoho z nich se dokonce v současné době podílíte. Jak se člověk od IT, což je víc technický, než humanitní obor, dostane k psaní a šéfredaktorství? Člověk by spíš čekal, že se na internetovém magazínu budete podílet spíš po té technické stránce.
Je pravda, že pracujem pre IT spoločnosť, a dokonca aj na technickej pozícii, ale v skutočnosti nemám k tomu humanitnému oboru až tak ďaleko, nakoľko som vyštudoval právo. Prvé číslo časopisu som do veľkej miery skladal ja, ale našťastie sa projekt zapáčil aj iným, veľmi šikovným ľuďom (či už sú to manželia Farkašovci, ktorí robia audiopoviedky na YouTube, Michal Březina, ktorý dáva Charonovi jeho grafickú podobu, alebo množstvo prispievateľov, ilustrátorov či korektorov), a tak sa Charon rozrastá, čomu sa veľmi teším. Najmä preto, že už nie je všetko iba na mne. Hoci je úloha šéfredaktora stále časovo náročná. Za každého ochotného človeka som veľmi vďačný. Verím, že sa spájame pre užitočnú vec a posúvame horor u nás aspoň o krôčik ďalej.
A ako sa to všetko stalo? Nuž, bol to dosť zdĺhavý proces. Odštartovalo ho horšie životné obdobie, v ktorom som si jednoducho povedal, že ak mi nič pozitívne neprinesie život, musím si to vytvoriť sám. Pôsobil som ako prispievateľ v českom časopise Howard a povedal som si, že skúsim vytvoriť taký podobný elektronický domov pre slovenských autorov, ktorí sa chcú alebo budú chcieť venovať hororu. A pomaly sa to darí, hoci nás čaká ešte dlhá cesta.
3. Proč vlastně zrovna horory? Čím vás tak učarovaly? Já jsem se k nim třeba dostala přes takové ty naivní dívčí romány, což je docela bizárek. Jaká byla vaše cesta k tomuhle žánru?
Mňa by teda pre zmenu zaujímalo, ako sa niekto dostane cez dievčenské romány k hororu. O tom sa niekedy budeme určite musieť pozhovárať. (smiech)
Vlastne ani neviem, či to bola nevyhnutne cesta. On sa do mňa horor tak nejako zahryzol sám pomerne skoro a už sa ma nepustil. Filmovo to začalo Halloweenom II a knižne zase Draculom. Pri pozeraní zmieneného filmu som mal asi desať rokov, pri čítaní Draculu možno štrnásť. Prečo to je tak sa mi ťažko hodnotí, myslím si však, že sa na to muselo skĺbiť viacej faktorov. Niektorých ľudí jednoducho fascinuje temnota. Ja som sa ako dieťa dosť bál, zároveň ma však lákalo neznáme a nepoznané, možno až nepoznateľné. A v istom momente som sa musel rozhodnúť, či zvíťazí strach alebo zvedavosť. Prevládlo to druhé a odvtedy z monštier, duchov a príšer už pre mňa nie sú strašidlá, ale nástroje. Metaforické, pretože moje horory väčšinou pochádzajú zvnútra človeka, majú psychologickú podstatu, teda skôr internú, ani tak nie tú externú. Možno práve preto, lebo som si uvedomil, že externé nadprirodzené hrozby väčšinou profitujú z obyčajnej nevedomosti. No zlo, ktoré sa skrýva v človeku, to je reálne a v niektorých prípadoch naozaj nepozná hranice. Tým pádom je pre mňa desivejšie.
4. Jak vlastně došlo k publikování vaší povídky v Esenci?
To je tak, hororovú komunitu tvorí relatívne úzka skupina ľudí. A tá česká a slovenská sa zvykne celkom miešať. Ja som sa k slovenskej dostal práve cez českú, čiže opačnou cestou, ako by ste mohli predpokladať, a to vďaka zmienenému časopisu Howard. Zoznámili sme sa s Janom Hlubekom, ktorý antológiu zostavoval. On napísal pre Charona 2 skvelý článok o horore pre deti (určite si prečítajte) a ja zase poviedku do Esenci hrůzy. Zrealizovalo sa to tak nejako na poslednú chvíľu a ja som za túto možnosť veľmi vďačný.
5. Připravujete teď něco nového, na co se vaši čtenáři mohou těšit? Ať už u nás nebo na domácí půdě?
Projektov sa celkom zbiera. O niektorých ešte hovoriť nemôžem. Ale ten najhlavnejší je chystané publikovanie mojej zbierky poviedok s názvom Trinásť balád pre Lucifera. Oficiálne vyjde tento rok na Halloween, ale predpredaj sa začne už o pár týždňov.
Okrem toho pracujem ako editor na zostavovaní zbierky Krvavé Považie u vydavateľstva Hydra. V nej sa budú sústreďovať hororové poviedky autorov pochádzajúcich z Považia (slovenský región pri hraniciach s Českou republikou), odohrávajúce sa v tejto lokalite. Chystajú sa vydania aj niekoľkých ďalších mojich poviedok, či už v časopisoch alebo antológiách. No a v Českej republike by mala budúci rok uzrieť svetlo sveta pod hlavičkou vydavateľstva Golden Dog aj Kronika smrti, ktorú som tiež zostavoval. V nej sa objavia ako českí, tak i slovenskí autori.
Samozrejme, chystám aj ďalšie čísla Charona, ktorý sa s každým vydaním posúva dopredu, rovnako sa nad očakávania rozbehol aj kanál na Youtube. Chcel by som sa preto veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí či už mne ako autorovi, alebo nám v rámci časopisu, vyjadrujú svoju priazeň. Bez vás, čitateľov, by to, samozrejme, nemalo žiaden zmysel.
Nakoniec môžem ešte spomenúť svoj nový podcast s názvom Pitevňa, kde si pozývam autorov, vydavateľov, ale aj iných zaujímavých ľudí a rozprávam sa s nimi o knihách, tvorbe, vzťahoch, živote a všeličom možnom, k čomu nás práve konverzácia zavedie. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac, stačí ma sledovať na Instagrame, Facebooku alebo priamo na Youtube (nájdete ma úplne jednoducho, všade pod mojím menom) a určite vám nič z mojej tvorby neujde.
Komentáře
Okomentovat